Dokázal to!

Egonovi Bondymu sa stala osudnou cigareta, s ktorou zaspal v posteli. Excentrický filozof a večný rebel zomrel na následky popálenín tretieho stupňa

20.04.2007

„Keď sa dozvedel, že Bohumil Hrabal zomrel po tom, čo v nemocnici kŕmil holuby a vypadol z obloka, uškrnul sa a zvolal svoje typické: Kurva fix, on to dokázal! Myslím, že aj Egon to teraz dokázal. Ukončil svoju pozemskú púť a treba povedať, že to spravil veľmi poeticky, efektne, až mysticky. Myslím, že by sám bol spokojný, ako to všetko bolo zrežírované,“ hovorí výtvarník Laco Teren, dlhoročný priateľ filozofa, spisovateľa a bohéma Egona Bondyho. Pražský rodák, vlastným menom Zbyněk Fišer, sa stal už počas života legendou, ktorá vždy dokázala šokovať. Autor desiatok kníh, spisovateľ, bohém, ale tiež pašerák, udavač, disident a otec undergroundu dokázal počas celých desaťročí robiť veci, nad ktorými zostáva mnohým stáť rozum ešte aj dnes. Pred štrnástimi rokmi sa odsťahoval do Bratislavy, kde vo veku 77 rokov pred niekoľkými dňami zomrel.

Nečakaná smrť:
„V to ráno som po zobudení myslel na Bondyho, pretože sme sa už dávnejšie dohodli, že sa stretneme na Veľkonočný pondelok. Do nemocnice nás za ním nepustili, no myslel som, že sa z toho vylízal, tak ako zakaždým. Chcel som ho vytiahnuť von a konečne prebudiť, keďže v poslednom čase žil dosť utiahnuto a trpel depresiami zo samoty a staroby. Ale prišla mi esemeska, že Egon je mŕtvy. Pomyslel som si, že teraz je už koniec,“ hovorí Laco Teren. Bondymu sa pravdepodobne vypomstil zlozvyk fajčiť v posteli, zaspal a od horiacej cigarety na ňom vzbĺklo pyžamo. Na následky popálenín tretieho stupňa aj skonal. „Pán Egon Bondy zomrel v pondelok 9. apríla v skorých ranných hodinách v našej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave-Ružinove, kde bol hospitalizovaný 23. marca,“ potvrdila nám docentka Marta Hájková.

Bezdomovec, zlodej a predavač bĺch:
Narodil sa v roku 1930 v rodine českého generála, ktorý sa sám pohyboval v prostredí predvojnovej umeleckej generácie s mnohými vyhranenými osobnosťami, takže otec bol k výstrelkom mladého buriča podstatne tolerantnejší ako okolie. A úloha to bola viac než náročná. Mladý Zbyněk Fišer bol aj pri nespochybniteľnej inteligencii vždy všetkým iným než akademickým intelektuálom so zbierkou titulov okolo mena. Ako osemnásťročný stihol byť zanieteným komunistom, vagabundom a pravidelným návštevníkom brlohov pražskej „galérky“, kam dobre zapadol vďaka svojej povesti pijana, pašeráka a žobráka.
„Niekoľko dlhých rokov som žil ako indivíduum štítiace sa práce, kriminálny živel, sanktusák. Bol som za tú dobu aj niekoľkokrát v blázinci, ale nepomohlo to. Pre pivo som bol schopný všetkého,“ spomína Bondy v jednej zo svojich kníh. Ako prevádzač sa dostal viackrát za hranice Československa, okolo ktorého sa už vtedy zaťahovala obruč komunistickej diktatúry, ba v cudzine sa stal dokonca predavačom bĺch. Francúzskej rozviedke totiž z „lásky k ľudstvu“ núkal možnosť zbaviť svet ruskej diktatúry tak, že za 2 milióny dolárov vypustia s priateľmi počas manifestácie na Červenom námestí blchy nainfikované všemožnými vírusmi, ktoré nielen spôsobia epidémie, ale isto popreskakujú až k tribúne na súdruhov Stalina a Beriju. Aj keď sa nápad napokon neuskutočnil, tajná služba mu to zhltla natoľko, že ako nádejný konšpirátor dostával pravidelný plat. Po návrate domov pokračoval v bláznivom spôsobe života na dne spoločnosti, vydal však prvú básnickú zbierku, pod ktorú sa zámerne podpísal okatým židovským pseudonymom na protest proti antisemitizmu, ktorý sa začal rozmáhať v komunistickej spoločnosti. Ten mu už zostal. V čase, keď sa zo Zbyňka Fišera stal Egon Bondy, sa zoznámil so spisovateľom Bohumilom Hrabalom a s grafikom Vladimírom Boudníkom, s ktorými vytvorili legendárne a na pochmúrne päťdesiate roky aj odvážne umelecké trio. Bežným bolo koketovanie s drogami a liekmi, stabilné hospitalizácie v psychiatrických ústavoch, ale aj pokusy o samovraždu. Asi najznámejší je pikantný príbeh o tom, ako si Bondy po rozhodnutí skoncovať so životom v noci ľahol na koľajnice s hlavou cez koľaje a zaspal, netušiac, že toho dňa došlo k výluke. Keď sa ráno zobudil, železničné vozne si veselo jazdili po vedľajšej koľaji...

Filozof strážiaci veľrybu:
Po búrlivých rokoch si napokon dokončil maturitu, čo dokázal v neuveriteľne krátkom čase, a vzápätí sa prihlásil na ďalšie štúdiá. Napriek tomu, že vyštudoval filozofiu a psychológiu na pražskej Karlovej univerzite, rozhodol sa pracovať v Národnom múzeu na nezvyklej pozícii - ako nočný strážnik tamojšej veľryby, čo bol presne typ práce, ktorý si pochvaľoval. Aj keď ho mnohí poznajú vďaka bláznivým historkám, o ktoré nebola núdza počas celého jeho života, podľa zainteresovaných to bol predovšetkým originálny autor, či už ako básnik, alebo ako filozof.
„Bondy znesie porovnanie s najvýznamnejšími českými filozofmi druhej polovice 20. storočia. Dávno pochopil to, čo sa dnes berie ako štandard, zaoberal sa východnou filozofiou, metafyzikou a mystikou, v spojení so svojím výkladom marxizmu. Keďže nebol dogmatický, bol neprijateľný za komunizmu a vlastne aj potom,“ hodnotí filozof Ladislav Hohoš z Univerzity Komenského. „Nezabudnime ani na jeho Poznámky k dejinám filozofie, čo je dielo, na ktoré sa desaťročia nezmohli obidva filozofické ústavy v republike. On ho vytvoril doslova na kolene, navyše verejnosťou neuznávaný a na okraji spoločnosti.“
V Bondyho štýle sa však nieslo aj to, že odmietol pohodlnú kariéru akademického filozofa a postavil sa na čelo vznikajúceho undergroundu. Situácia sa opakovala aj po páde železnej opony, keď namiesto medzinárodného ohlasu, ktorý si mohol užívať, vznášal kritiky na politické smerovanie, odľudštenosť konzumnej spoločnosti či kontroverznú tematiku globalizácie. Svoje verejné prednášky spestroval typickými „bondyovsky“ priamočiarymi bonmotmi: „Ja nie som ko...t, ja som filozof, hoci je pravda, že mnohí z filozofov boli skutočne ko...ti.“

Bratislavčan:
Podobne komplikované ako jeho vnútorný vývoj boli aj rodinné vzťahy. Svojho jediného syna Zbyňka mal s manželkou Jaroslavou. Kontakty s rodinou veľmi nepestoval a ženou jeho života sa stala až Júlia Nováková. S ňou sa podujal aj na prekvapivý krok, ktorým opečiatkoval dôchodok, keď sa po celoživotnom pôsobení v Prahe v roku 1993 presťahoval do Bratislavy. Tu dostal po rokoch existenčnej neistoty možnosť vyučovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde prednášal svoju obľúbenú indickú a čínsku filozofiu. Autor desiatok kníh napísaných v češtine začal tvoriť v slovenčine a podľa priateľov Bratislavu nebral len ako útočisko. Naopak, bol z neho nadšený Bratislavčan, ktorý sa tu čoskoro stal známou postavičkou. Rád sa prechádzal po meste, navštevoval divadlá a koncerty a bežne ho bolo vídať, ako s igelitkou plnou kníh kráča na Dlhé diely. V meste počas rokov vystriedal viacero bytov s cudzími menovkami na dverách, okrem množstva kníh nemal nikdy žiadny telefón, televíziu či rádio a kontakt so svetom mu sprostredkovávali priatelia a umelci na pravidelných návštevách. „Hoci Bondyho mnohí považovali pre historky z mladosti za večného bohéma, v skutočnosti bol až sparťansky pracovitý, všetko okrem tvorby považoval za druhoradé a jeho romány a básne patria k tomu najlepšiemu, čo bolo v češtine napísané,“ podotýka spisovateľ a Bondyho priateľ Michal Hvorecký. Bondy svoju úlohu nepohodlného intelektuála a človeka na periférii podčiarkol dokonca aj v závete, kde žiadal, aby jeho smrť nemedializovali a nerobili z neho „hrdinu“. Tomu sa mal prispôsobiť aj pohreb v Prahe, určený iba pre okruh najbližších príbuzných. Podľa našich informácií však už Bondyho pozostatky spopolnili a na samotnom akte ukladania urny, načasovanom na máj či dokonca až neskôr, zrejme napokon predsa zahrajú aj jeho legendárni disidentskí spolupútníci zo psychedelickej kapely Plastic People Of The Universe. Počas posledných týždňov v nemocnici, keď bol napojený na prístroje a prakticky nekomunikoval, chodil za ním každodenne jeho vnuk Jakub a nahlas mu čítal jeho milované knihy. Podľa Bondyho priateľov je úplne jedno, či to vnímal - v našom pozemskom chápaní.    
PETER GETTING