Vymyslený Robinson?

Pomník na Ondrejskom cintoríne možno nepatrí nikomu

21.09.2007

Bratislavský Robinson Karl Jetting je atrakciou, ktorou sa metropola pýši už roky. Nejeden turista navštívi Ondrejský cintorín len kvôli nemu. Pomník s motívom plachetnice na rozbúrenom mori je dobrým lákadlom. Zmienka o dobrodruhovi nechýba v bedekroch ani v knihách o meste. Hodnovernú historickú správu o ňom však nenájdete nikde. Nie je preto vylúčené, že ide len o výmysel, ktorému všetci veria už bezmála dvesto rokov.  

Dobrodruh na pohľadanie:
„Napadla nás maltská loď, chopili sme sa zbraní. Laná lode boli poškodené, stožiare rozstrieľané a mali sme už aj veľa mŕtvych. Tu zrazu nešťastný výstrel Malťanov zasiahol našu pracháreň a so strašlivým rachotom sme vyleteli do vzduchu, stratil som vedomie a neviem, ako dlho som bol v mdlobách. Keď som precitol, našiel som sa na suchej zemi. Poobzeral som sa, ale nikoho z druhov som nevidel nažive, všade napoly spálené mŕtvoly a trosky lode,“ takto opisuje svoje stroskotanie Karl Jetting. Jeho život plný dobrodružstiev približujú zápisky, vydané krátko po jeho smrti vo Viedni. V príbehu sa to doslova hemží pirátmi, korábmi, bitkami a napokon aj útrpným údelom stroskotanca na opustenom ostrove kdesi v Stredozemnom mori, kde sa živil kokosovými orechmi a zbieral soľ na morskom pobreží. Pri všetkých tých dobrodružstvách sa dá až ťažko veriť, že ich zažil smrteľník z mäsa a kostí. Otázniky okolo Prešporčana však stoja doslova na každom kroku. Aj po storočiach od Jettingovej smrti sa mnohé z jeho života javí ako falzifikát. Pokiaľ vôbec nejaký prešporský Robinson žil.

Kto bol autor?:
Hlavným zdrojom informácií o Jettingovi sú vlastne len spomínané zápisky, ktoré vyšli pod siahodlhým názvom Prešporský Robinzon alebo Podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga rodeného Uhra: Príspevok k poznaniu krajín a ľudí. Ako prvé zarazí, že v knihe chýba meno autora. Aj keď sa síce zvykne uvádzať ako jej autor sám Jetting, nie je to tak. Už v predslove diela výslovne stojí, že ju písal ktosi iný: „Raz prišiel za mnou priateľ, vytiahol zväzok papierov a navrhol mi, aby som si to prelistoval. Našiel som dotrhané úryvky zo života veľmi zriedkavého muža. Priateľ mi dokázal pravdivosť svojho tvrdenia a ja som poprosil, aby mi papiere nechal, dal som ich do poriadku, upravil štýl a všetko predkladám verejnosti.“ Je preto paradoxné, že jediný historický spis o Jettingovi nemá autora. Neznámy pisateľ prezrádza len identitu onoho „priateľa“ z predslovu: „Priateľ mi odvetil, že príhody, o ktorých som čítal, nie sú vymyslené, ale že ich skutočne prežil jeho otec.“ Z toho by vyplývalo, že ide o Jettingovho syna - čo je zaujímavé, pretože inde sa jeho deti nespomínajú a ani nie je známe, že by žili v Bratislave. Úskalia sa však týmto iba začínajú. Okrem viacerých dobových nepresností sú v knihe nepochopiteľne vynechané zásadné informácie, ako napríklad krstné mená rodičov, chýba nielen meno ulice, na ktorej mal bývať, či meno školy, ktorú navštevoval, ale aj názov akejkoľvek inej mestskej reálie. Dokonca aj Rudo Olšinský, autor beletrizovaného románu o „bratislavskom Robinsonovi“, si musel podľa vlastného priznania často vystačiť s fantáziou: „Hoci Jetting vo svojich zápisoch na jednej strane uvádza niektoré podrobnosti, na druhej strane je dosť povrchný. Napríklad ani raz nespomína meno anglického bankára, svojho dobrodinca, čo sa dá vysvetliť tým, že svoje zápisky písal predovšetkým pre rodinu, v ktorej bolo bankárovo meno známe. Ťažšie si však vysvetliť, prečo Jetting neudáva polohu alebo názov ostrova, na ktorom stroskotal.“ Olšinský sa len domnieva, že Jetting sa po stroskotaní ocitol na niektorom z menších ostrovov, ktoré sa nachádzajú neďaleko Malty. Aby toho nebolo dosť, stroskotať sa mu „pošťastilo“ hneď dvakrát. Prvý raz na ceste do Senegalu, druhý raz cestou do Marseille. Medzitým ešte stihol rozbehnúť sľubnú kariéru vo vtedajšom Anglicku, kam ho vzal strýko, zaľúbiť sa do Angličanky, bojovať s korzármi, padnúť do otroctva, zachrániť život africkému sultánovi a napokon získať od samotného anglického kráľa post konzula v Marseille. Cestou malo prísť spomenuté stroskotanie na pustom ostrove.

Otázky od prvého kroku:
To všetko mal zažiť krátko po tom, čo ako mladý muž opustil rodný Prešporok a cez Viedeň sa vydal do sveta. V dnešnej Bratislave vraj prežil aj zvyšok života, kde sa na starobu vrátil a podľa tradície za čašu vína rozprával v prešporských viechach neuveriteľné zážitky zo svojho života. Keď o niekoľko rokov zomrel, mali ho pochovať na vtedy novozriadenom Ondrejskom cintoríne. Zarážajúce však je, že o ničom z toho neexistujú dôkazy. Prvý rukolapný fakt je až v podobe náhrobku, ktorý mu dala postaviť mestská rada: „Na spomienku na tomto cintoríne odpočívajúceho Karla Jettinga, bratislavského Robinsona...“ Ibaže to bolo až v roku 1844, teda celé polstoročie po jeho údajnej smrti. V Archíve mesta Bratislavy nám o Jettingovi nevedeli poskytnúť nijaké údaje, nikdy vraj ani žiadne nemali a dokumentmi nedisponuje ani Mestský ústav ochrany pamiatok či Mestské múzeum Bratislava: „V našom múzeu však máme originál Jettingovho náhrobku, na Ondrejskom cintoríne stojí dnes už len jeho kópia.“ „Náhrobok nestojí na mieste hrobu,“ pripúšťa riaditeľ bratislavského pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek. „Ide o symbolický náhrobok, presnú lokalitu zrejme nepoznali už ani v čase jeho vyhotovenia.“  

Bez stopy:
Na náhrobku je dátum Jettingovho narodenia aj smrti. Okrem kroník sme preto skúsili pátrať aj v starých matrikách, ktoré v súčasnosti spravuje Štátny archív v Bratislave. Opäť nás čakalo prekvapenie. Jetting bol vraj rýdzi Prešporčan. V zozname narodených sme však nenašli žiadneho novorodenca, ktorý mal prísť na svet 13. septembra 1730, ba nikto taký sa nenarodil v celom kalendárnom roku. „Vo vtedajšej Bratislave bola farnosť svätého Michala jedinou v meste, a teda každý narodený by v nej mal byť zapísaný,“ reagoval prekvapene archivár Tomáš Tandlich. Situácia sa opakovala aj pri dátume Jettingovej smrti. V roku 1790 v tejto farnosti zomrelo 600 ľudí, no v úmrtnej matrike opäť nebol nikto s priezviskom Jetting. „Je to zvláštne,“ podotýka Tandlich. „Túto absenciu údajov o jeho narodení aj smrti ťažko možno pričítať nedôslednosti. Práve naopak, v tej dobe boli matriky vedené veľmi úzkostlivo.“  
Ani o smrti Jettingovho otca, ktorý mal byť miestnym zámočníkom a skonať niekedy okolo roku 1750, niet v úmrtných kronikách zmienky. Nenašli sme nič ani v Presspůrskych nowinách, a to napriek tomu, že v nich starobylou slovenčinou píšu o všetkom možnom vrátane „ceny vsseckeho obyli nynějssiho času w Presspůrku“. Noviny vychádzali pritom práve v čase, keď sa mal cestovateľ usadiť opäť v Bratislave,  

Ani prvý, ani posledný:
Do nejasnej situácie môže vrhnúť svetlo aj doba, v ktorej Jetting údajne žil. V 18. storočí sa totiž vtedajší knižný trh doslova hemžil príbehmi o stroskotancoch, takzvanými robinzonádami, ktoré sa tešili asi takej obľube ako dnes akčné trháky z Hollywoodu. Najznámejším bol román Daniela Defoea, ktorého hrdina dal celej móde aj názov. Jeho dobrodruh Robinson Crusoe mal takisto neposednú povahu a autor ho po stroskotaní umiestnil na ostrovček nad Južnou Amerikou. O tom, čo na ňom zažíval literárny Robinson, hovorí opäť dlhý názov knihy: „Život a prapodivné dobrodružstvá Robinsona Crusoea, námorníka z Yorku, ktorý plných osemadvadsať rokov prežil celkom sám na neobývanom ostrove pri amerických brehoch, neďaleko ústia veľrieky Orinoko, kam ho vyhodilo more, keď jediný prežil stroskotanie, a správa o prazvláštnom vyslobodení, ku ktorému mu napokon dopomohli piráti.“ Pritom ani Defoe nebol pionierom v tejto téme. Lacné braky sa písali pred ním aj po ňom, podkladom boli aj príbehy reálnych stroskotancov. Napríklad pre Defoea bol inšpiráciou škótsky námorník Alexander Selkirk, ktorého za trest vylodili v roku 1705 na tichomorskom ostrove a zachránili náhodou až po štyroch rokoch. O tom, či bratislavský Robinson naozaj existoval a jeho život záhadne pohltil tok dejín, sa však už asi jednoznačnú pravdu nikdy nedozvieme. Možno išlo len o fikciu neznámeho autora, ktorý si v čase populárnych príbehov stroskotancov celý príbeh vymyslel. No aj jeho meno nám história už asi iba ťažko vydá.     
PETER GETTING