Kríza nehrozí

Podľa experta na energetiku je v Európe prebytok plynu

08.01.2010

Uplynul rok od plynovej krízy, ktorá vlani otriasla slovenským priemyslom a spôsobila vážne problémy krajinám na Balkáne. Ruský plynárenský gigant Gazprom vtedy uzavrel na dva týždne plynové kohútiky pre konflikty s Ukrajinou. Počas Vianoc sa objavili znepokojivé správy. Ukrajina opäť priznala, že má problémy s platbami za ruský plyn. O tom, či sa môže zopakovať situácia spred roka, ale aj o projekte ropovodu zo Schwechatu sa s expertom na energetickú bezpečnosť KARLOM HIRMANOM (39) zhovárala ANKA LUČAIOVÁ.

Uplynul rok od plynovej krízy a zase je situácia turbulentná. Vlani v januári nám Rusi odstavili plyn a hospodárske škody sme rátali v miliardách. Hrozí nám ďalšia kríza?
V prvom rade si treba pripomenúť, že toto nebola prvá kríza. Vo februári 2004 sa zastavili dodávky ruského plynu cez Bielorusko cez plynovod Jamal do Poľska a do Nemecka. V januári 2006 na štyri dni odstavili plyn cez Ukrajinu. Už vtedy to bolo citeľné, ale po štyroch dňoch sa Rusi s Ukrajincami dohodli. Takže bežný spotrebiteľ nič nespoznal. Boli to vážne signály, že sa niečo deje. To isté sa stalo s ropou. V januári 2008 odstavilo Rusko dodávky cez ropovod Družba a Slovnaft mal vážne problémy, aby udržal výrobu. Takže vidíme, že krízy v dodávkach strategických surovín sa opakujú. Ten vlaňajší január bol šokom pre všetkých v Európe - predovšetkým pre plynárenské spoločnosti. Dovtedy si nikto nevedel ani len predstaviť, že by toto raz bolo možné. Dobrá správa je, že ak by sa zopakovala podobná situácia aj túto zimu, že by v Kapušanoch bol ukazovateľ prietoku ruského plynu na nule, nehrozí odpájanie priemyselných spotrebiteľov ani plynová kríza.

Prečo?
Vďaka kontraktom, ktoré SPP podpísal v lete so svojimi západnými partnermi, zhodou okolností akcionármi z E.ON Ruhrgas a Gaz de France, ktorí disponujú plynom z rôznych zdrojov. A ten plyn je možné prepraviť reverzom, teda spätným chodom, z Nemecka cez Česko k nám. Práve spustením tejto trasy sa skončila plynová kríza ešte predtým, ako k nám dorazil ruský plyn z východu. Ďalšia kríza nehrozí, ľudia môžu byť pokojní. Samozrejme, ešte je tu otázka, ako dlho by tento konflikt trval. Ak by trval dlhšie ako 30 dní, môžeme hovoriť o vážnom ohrození celej Európy ako takej, a to už sa bavíme o iných kategóriách ako čisto plynárenských.

Nastalo by niečo ako „plynová“ vojna?
To určite nie. Ale treba povedať, že vlaňajšiu plynovú krízu môžeme považovať za najväčšie ohrozenie Slovenskej republiky nevojenského charakteru od roku 1991, keď územie Československa opustil posledný sovietsky vojak.

Existuje prevencia, aby sa takéto stavy neopakovali?
Riešením je diverzifikácia. Každá vyspelá plynárenská spoločnosť má prísne diverzifikované portfólio dodávok plynu. Ani nie tak z politických dôvodov. Môže zlyhať ľudský faktor, môže dôjsť k technologickým haváriám, môže sa zblázniť príroda... Diverzifikácia je aj na to, aby uprostred zimy, keď je odber prudko vyšší, boli zabezpečené dodávky od rôznych dodávateľov, rôznymi trasami. Plus tu máme zásobníky plynu. Tie však neslúžia na to, aby vykryli spotrebu, keď mi dodávateľ uprostred zimy prestane dodávať plyn, ale na to, aby sa vykrýval rozdiel medzi letnou a zimnou spotrebou. V zime je totiž spotreba taká vysoká, že dodávky plynu plynovodmi nestačia kryť spotrebu a na to slúžia zásobníky. „Dotláčajú“ plyn do systému a vykrývajú rozdiel.

Zásobníky teda nie sú riešením bezpečnosti dodávok?
My sme vlani v zime nemali problém so zásobníkmi, ale s dodávateľom. Takže stavať nové zásobníky plynu je čisto záležitosť pokrytia trhových potrieb. Je to obchodná, a nie bezpečnostná záležitosť.

Čo vravíte na avizovaný spoločný podnik s Rusmi, ktorý má podľa vyjadrení ministra Jahnátka „odškodniť“ Slovensko za vlaňajšiu plynovú krízu?
Štát má 51 percent akcií v SPP. Z toho je slušný príjem dividend do rozpočtu. Štát má ako akcionár výrazné právomoci. Takže máme tu jeden pološtátny podnik a teraz máme s Gazpromom vytvoriť ďalší pološtátny podnik, aby si oba navzájom konkurovali? Tam netreba byť odborník, stačí zdravá sedliacka logika. Navyše, ten podnik by mal vytvoriť spoločný plynový zásobník s Gazpromom? Pýtam sa načo. Veď my máme dostatok zásobníkových kapacít na vykrytie rozdielu spotreby. Rusi už stavajú veľký zásobník v Rakúsku a majú už dohody na výstavbu ďalších v Maďarsku a Srbsku. Podobný spoločný podnik však slovenská vláda ponúkala aj Brazílčanom, ktorí tu plyn ani neťažia a nedodávajú. Ja tu však vidím iný, podstatnejší problém. Vybudovať nový veľký zásobník plynu na území Slovenska bude veľmi nákladné a technicky zložité vzhľadom na problém s vhodnou geologickou štruktúrou. Lebo na takéto zásobníky sa využívajú najmä bývalé ložiská plynu. Obchodný zmysel spoločného podniku s Gazpromom mi uniká.

Čo bude pre Slovensko znamenať výstavba plynovodov South Stream a Nord Stream, ktoré nás obídu?
Ak sa vôbec postavia...  Jedno potrubie Nord Streamu sa začne stavať tento rok, otázka je, či sa postaví aj druhé. Tento plynovod má mať dve rúry, obe s kapacitou zhruba 27 miliárd kubíkov. Dokopy sa má cez ne prepraviť 55 miliárd kubických metrov plynu. Cez Slovensko prúdi do Európy ročne niečo vyše 70 miliárd kubíkov plynu. Plus ďalších 30 miliárd ide plynovodom Jamal cez Poľsko. Momentálne je v Európe prebytok plynu. A aby bolo jasné, Európa ani vlani v januári nečelila nedostatku plynu. Bol prebytok. Problém s nedostatkom plynu vznikol iba na malých územiach - na Slovensku a na Balkáne. Akurát, že prebytky z Beneluxu, Nemecka, Francúzska sa technicky nedali dostať do problémových oblastí. Jednoducho, neboli rúry, alebo, presnejšie, tieto potrubia neboli medzi sebou dostatočne prepojené.

Nie je teda pravda to, čo sa u nás bežne hovorí, že celý kontinent je závislý od Ruska?
Na západ od nás nie sú od Ruska závislí a vedeli vlaňajšej januárovej kríze čeliť. Francúzi, Nemci, ba ani Česi, obrazne povedané, ani nevedeli, že je nejaká kríza. Všetko sa vyriešilo prepojením sústav s okolitými krajinami, čo sa netýka iba plynu, ale aj elektriny. Spätný chod s Českom je už realita, bude reverz na Rakúsko a prepojenie s Maďarskom by sa malo stavať aj vďaka podpore peňazí z Európskej únie. Európska komisia vyčlenila prostriedky na špeciálny program práve po vlaňajšej kríze.

Koľko stoja tieto riešenia?
Sú relatívne lacné. Keď sa hovorí, že sme odstavením podnikov počas plynovej krízy stratili vyše miliardy eur, tak celkový balík Európskej komisie na všetky spomínané projekty riešiace prepojenia v rámci EÚ je jeden a pol miliardy eur. Prepojenia stoja peniaze, takže to sa aj odzrkadľuje v cene plynu, a preto bol ten ruský lacnejší. Lenže náklady na výstavbu prepojení a diverzifikáciu by boli podstatne nižšie, ako boli škody vlani v januári.

Premiér bol koncom minulého roka na rokovaniach v Moskve. Aké správy odtiaľ doviezol?
Doviezol prísľuby, ktorých realizácia a výhodnosť pre Slovensko je otázna. Či už ide o spoločný podnik s Gazpromom, alebo predĺženie širokorozchodnej po Bratislavu, či až do Rakúska. Je obrovským otáznikom, aké výhody z toho Slovensko bude mať. Ani Husák nepustil širokorozchodnú koľaj ďalej. Keď sa postavili prekladiská na hraniciach, tak ten región žil a dodnes žije z prekladiska. Vytvárajú sa stovky pracovných miest, je to schengenská hranica, ktorá tam bude ešte dlhé roky. Toto je výhoda, ktorú máme, a treba ju využiť. Slovenské koľaje sú prázdne. Keď sa postaví široký rozchod, vlaky cez nás prefrčia a čo z toho budeme mať?

Nakoľko je reálne, že presunieme širokorozchodnú až k Viedni? Prečo vlastne toto premiér robí?
Neviem, prečo to robí. Tu by mala byť spoločenská odborná diskusia, či áno, a ak áno, za akých podmienok. Lenže garantovať tu nikto nič nebude. A už vôbec nie Rusi. To závisí od trhových vzťahov. Myslím si, že rozvíjať by sa mala skôr spolupráca s Ruskom v transkontinentálnej euroázijskej preprave. Pozrime si, aké boli objemy exportu z Číny do Európy pred rokom a aké sú dnes. Prvé špeciálne kontajnerové vlaky z Číny na Slovensko prišli v posledných týždňoch minulého roka. Boli preložené na prekladisku v Dobrej pri Čiernej nad Tisou a smerovali do Poľska alebo Rakúska. V Dobrej má prenajaté prekladisko ruský Transkontajner, dcérska spoločnosť ruských železníc. To má význam pre Slovensko aj pre Rusko. Tam môžeme zladiť svoje záujmy aj konkurenčné výhody, ktoré máme. V každom prípade, vlaky na schengenskej hranici musia zastať kvôli kontrole. Takže tak či onak, na hranici stáť budú. S prekládkou nie je problém. Voľné kapacity sú. Spomínané prvé vlaky ukazujú, že po prekládke nemusia smerovať len na západ na Rakúsko, ale aj na sever do Poľska. Teda z Dobrej a z prekladísk v Čiernej, Maťovciach a Košiciach je možné v spolupráci s Rusmi a Ukrajincami rozvíjať prekladiskový uzol euro-ázijského významu.

Čo by znamenalo pre ľudí v regióne, keby prekladisko naozaj presťahovali na západ?
Určite by došlo k redukcii výkonov, ktoré sú aj tak slabé. Prekládka tovarov z východu je minimálna. Väčšina tovaru sú rudy a uhlie, ktoré smerujú do US Steelu, kam ide priamo širokorozchodná trať. V Haniske pri Košiciach je veľké prekladisko s potenciálom ďalšieho rastu, blízko je medzinárodné letisko. Čiže infraštruktúra je vybudovaná, len ju treba rozvíjať.

Neuralgickým bodom v energetickej bezpečnosti je aj ropovod zo Schwechatu. Slovenskí ochranári sú proti jeho výstavbe cez Žitný ostrov. Prečo sú však ticho rakúski ochranári, keď je o nich známe, že vždy kričia ako prví?
Začnem tým, že Rakúšania nám v oblasti energetiky nikdy s ničím nepomohli. Boli lídrami podmienky odstavenia dvoch reaktorov, dokonca chceli na začiatku odstaviť celé Jaslovské Bohunice. Nakoniec sa to skončilo akýmsi kompromisom. Rakúšania sa odmietli baviť o spoločnej vodnej elektrárni vo Wolfsthale, zmietli ju zo stola z titulu ochrany životného prostredia. Nijako nepomohli v januárovej plynovej kríze - ani nám, ani Balkánu. Maďari zachránili Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko aj Srbsko pred tým, aby zmrzli, pričom ani Maďari nemali super pozíciu. Rakúšania akurát skvelo zdôvodnili, prečo nemôžu pomôcť. To je prvá vec. Druhá vec je, že projekt ropovodu je výhodný pre Rakúšanov, ich rafinériu Schwechat a pre Rusov ako dodávateľa ropy.

Pre Slovensko nemá ropovod žiadnu výhodu?
Nie, okrem toho, že sa zvýši preprava ropy maximálne o tri milióny ton ropy ročne, čím by vzrástli výnosy z prepravy pre štátnu spoločnosť Transpetrol. Toto je jediná výhoda. Situácia, že by bol reverzný chod od Schwechatu k nám, aby sa v prípade krízy čerpala ropa na Slovensko, je nereálna. Nie je totiž voľná kapacita. Ropovod je od Terstu po Schwechat vyťažený naplno, rúra je technicky plná a Rakúšania jej objem spotrebujú. Zvlášť, keby došlo ku kríze, už vôbec by tam nejaká ropa pre Slovensko nezvýšila. Mimochodom, Slovensko má diverzifikovaný prívod ropy. Je to trasa cez ropovod Adria, ktorý vedie z chorvátskeho Omišajlu, kde je veľký ropný terminál. Ropovod postavili ešte za čias socializmu a po vojne na Balkáne ho obnovili, keďže bol zamínovaný. V januári 2008 po kríze sme ho odskúšali, preprava bola v poriadku a je možné cezeň zásobovať aj Slovensko, lebo končí v Šahách, kde sa pripája na ropovod Družba. Takže Slovensko nemá problém s diverzifikáciou dovozu ropy.

Prečo sa potom diskutuje o ďalšej nelogickej rúre?
Neviem. Ten projekt, ako je navrhnutý, je aj podľa názoru mnohých kompetentných orgánov pre Slovensko neprijateľný. Vedie priamo a bezprostredne pri podzemných vodách Žitného ostrova. Ak sme hrdý národ a máme nejaké národné priority, ktoré naozaj myslíme vážne, tak ochrana podzemných vôd medzi ne patrí. A ak to myslíme naozaj vážne, nemôžeme tam predsa postaviť ropovod. Človek nemusí byť expert, aby vedel, čo môže ropná havária spôsobiť.

Kade presne by to viedlo?
Cez Dunajskú Lužnú, tam by to malo preklenúť Dunaj, a potom smer na Kittsee. Tie ďalšie navrhované trasy odmietli Rakúšania. Ani o tom nediskutovali, pretože tam vstupuje do ich prírodných rezervácií. Mimochodom, podpredseda predstavenstva OMV vyhlásil, že oni už skúpili pozemky až ku Kittsee, takže OMV už neráta so žiadnou inou trasou. Ráta len a len s trasou, ktorá vedie cez náš Žitný ostrov. Je Slovensko banánová republika alebo si ochráni svoje reálne a prirodzené záujmy? Ešte aj komunisti urobili obchvat Žitného ostrova, keď stavali ropovod Družba. Pôvodne viedol ropovod do Slovnaftu krížom cez Žitný ostrov, ale v dôsledku havárie pri Podunajských Biskupiciach, kde sa doteraz odčerpáva ropa a zdroj vody je tam naveky zanesený ropou, sa rozhodli pre obchvat.

Čo by spôsobila prípadná havária?
Pitná voda by nebola nielen v Bratislave a na jej predmestiach, ale aj na oveľa väčšom území. Nehovoriac o tom, ako by dopadli  Maďari a ostatné krajiny na dolnom toku Dunaja. Vyvolalo by to humanitárnu katastrofu. K Rakúšanom by znečistená voda nešla. My a krajiny pod nami by sme mali problémy. Ani na to netreba zabúdať. Takže stoja nám o niečo vyššie príjmy Transpetrolu z prepravy ropy za to? Projekt Schwechat však z hľadiska energetickej bezpečnosti nemá pre Slovensko žiadny význam a nie je dôvod sa ním zaoberať.

Ste expert na energetickú bezpečnosť. Čo je v súčasnosti najväčšia energetická hrozba, ktorú treba mať na zreteli a hľadať riešenie?
Mám dobré správy. Prvá je, že keď aj Rusi odstavia dodávky plynu cez Ukrajinu, nehrozí nám plynová kríza. Vďaka tomu, čo urobil manažment SPP, keď v lete 2009 podpísal dohody na dodávky plynu z Nemecka a technicky otvoril reverzný tok plynu z Česka. Druhá dobrá správa - nehrozí nám nedostatok elektrickej energie. Za uplynulé roky Slovensko zažilo obrovský hospodársky boom, medziročný rast HDP 8 až 10 percent, ale spotreba elektrickej energie nám vzrástla len o niečo viac ako jednu terrawatthodinu. Mali sme tu hospodársky boom, ale nárast spotreby elektrickej energie bol zanedbateľný. Keď sme v čase boomu mali len takýto nárast, prečo by sme ho mali očakávať v budúcnosti, keď sa už takýto rast neočakáva, nehovoriac o kríze? Navyše, zavádzajú sa zásadné opatrenia v oblasti úspor energií, elektrinou začínajúc a teplom končiac. Využívajú sa alternatívne zdroje. Takže ďalšia dobrá správa je, že Slovensko ani v súčasnosti nie je z hľadiska výroby a spotreby elektrickej energie veľmi deficitné, aj keď to výrazne súvisí s hospodárskou krízou a výrazným poklesom spotreby v priemysle. V roku 2011, keď sa spustí paroplynová elektráreň Malženice s výkonom 430 megawattov, sa Slovensko stane opäť exportérom elektrickej energie. Po dokončení blokov 3 a 4 v Mochovciach v roku 2013, ako je plánované, výhľadovo minimálne na ďalších desať až pätnásť rokov bude mať Slovensko pokryté všetky svoje potreby elektrickej energie.

Momentálne sa však skôr hovorí o rope...
Máme zabezpečenú diverzifikáciu dovozov ropy cez ropovod Adria a ak sa zrealizuje projekt s Čechmi, tak sa napojíme aj na ropovod v Ingolstadte. Takže energetická bezpečnosť krajiny nie je v tejto chvíli zásadným spôsobom ohrozená. Samozrejme, musíme sledovať vývoj okolo nás. Vlaňajšiu plynovú krízu sme nemohli ovplyvniť. Za ňu nesú zodpovednosť tí, ktorí sú na východ od nás, teda Ukrajinci aj Rusi. A, samozrejme, ako pre celý svet, tak aj pre Slovensko je veľmi dôležitý vývoj v oblasti Perzského zálivu a okolo Iránu. To všetko si už vyžaduje koordináciu medzi hospodárskou sférou, diplomatmi a príslušnými bezpečnostnými zložkami tak, ako je to bežné v iných vyspelých krajinách.